Plnenie Paktu stability a rastu

2579x přečteno

Myslíte si, že krajina Európskej únie s deficitom štátneho rozpočtu pod 3 % a verejným dlhom pod 60 HDP automaticky spĺňa kritéria Paktu stability a rastu? Túto interpretáciu síce často počuť z úst politikov, no ide o zásadný omyl.

Politici členských štátov Európskej únie, na ktoré sa Pakt stability a rastu (SGP) vzťahuje, sa snažia každoročne vytvoriť štátny rozpočet tak, aby jeho deficit neprekročil 3 % a neporušil jednu z podmienok SGP. Pozrime sa, ako sa to 21 štátom EÚ (s výnimkou niektorých nových a malých členských štátov) darilo od roku 2008 (údaje pre roky 2014 a 2015  vychádzajú z odhadov).

Tabuľka č. 1: Deficity štátneho rozpočtu 21 krajín Európskej únie a eurozóny

 
  2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Priemer
Rakúsko -1 -4,1 -4,5 -2,4 -2,5 -2,3 -1,9 -1,2 -2,5
Belgicko -1,1 -5,6 -3,9 -3,9 -4,1 -2,7 -2,4 -1,1 -3,1
Česká republika -2,2 -5,8 -4,7 -3,2 -4,4 -2,9 -2,9 -2,9 -3,6
Dánsko 3,3 -2,8 -2,7 -2 -3,9 -1,5 -1,5 -1,9 -1,6
Estónsko -2,9 -2 0,2 1,1 -0,2 -0,1 -0,1 0 -0,5
Fínsko 4,3 -2,7 -2,8 -1 -2,2 -2,5 -2,3 -1,8 -1,4
Francúzsko -3,3 -7,6 -7,1 -5,3 -4,8 -4,2 -3,7 -3 -4,9
Nemecko -0,1 -3,3 -4,2 -0,8 0,1 0,1 0,2 0,6 -0,9
Grécko -9,9 -15,6 -10,8 -9,6 -9 -2,4 -2,2 -1,4 -7,6
Maďarsko -3,7 -4,6 -4,4 4,2 -2,1 -2,7 -2,9 -2,9 -2,4
Írsko -7,4 -13,7 -30,6 -13,1 -8,1 -7,4 -5 -3,1 -11
Taliansko -2,7 -5,4 -4,3 -3,7 -2,9 -3 -2,8 -2 -3,4
Luxembursko 3,2 -0,7 -0,8 0,1 -0,6 -0,3 -0,3 -1,1 0
Holandsko 0,5 -5,6 -5 -4,3 -4 -3 -3 -2,3 -3,3
Poľsko -3,7 -7,5 -7,9 -5 -3,9 -4,8 4,6 -3,1 -3,9
Portugalsko -3,7 -10,2 -9,9 -4,3 -6,5 -5,7 -4,6 -3,6 -6
Slovensko -2,1 -8 -7,7 -5,1 -4,5 -3 -2,8 -2,6 -4,5
Slovinsko -1,9 -6,3 -5,9 -6,3 -3,8 -7,1 -5,9 -2,9 -5
Španielsko -4,5 -11,1 -9,6 -9,6 -10,6 -6,7 -6,1 -5,1 -7,9
Švédsko 2,2 -1 0 0 -0,4 -1,4 -1,7 -1,1 -0,4
 UK -5,1 -11,2 -10 -7,9 -6,2 -6,9 -5,9 -4,7 -7,2
Eurozóna -2,1 -6,4 -6,2 -4,1 -3,7 -2,9 -2,5 -1,8 -3,7

Zdroj: Vlastné spracovanie, vstupné údaje dostupné z http://www.oecdilibrary.org/economics/government-deficit_gov-dfct-table-en

Z celkového počtu 168 fiškálnych rokov bol 3 % deficit prekročený 82 krát, čiže takmer v polovici prípadov. Jedine Estónsko, Fínsko a Švédsko nikdy neprekročili uvedenú hranicu. Je ale toto najväčšie porušenie Paktu stability a rastu? Rozhodne nie. Hoci politici počas priaznivej časti ekonomického cyklu pri dlhodobo neudržateľnom raste HDP radi hovoria, že ich vláda napĺňa SGP, pretože sa im podarilo o niečo podliezť 3 % deficitu štátneho rozpočtu, treba si uvedomiť, že hlavnou požiadavkou SGP je nulový štrukturálny deficit v strednodobom časovom horizonte.

Dôvodom pre vytvorenie Paktu stability a rastu bola potreba zaistiť vyrovnanosť, prípadne prebytok štátnych rozpočtom počas obdobia troch a viacerých rokov. Nie je ťažké pochopiť, prečo by mal byť štátny rozpočet dlhodobo prinajmenšom vyrovnaný – sústavné deficity a neustále sa zvyšujúci dlh  bez vysokého rastu HDP spravidla v konečnom dôsledku vyústia do neúmerného zadlženia a napokon do bankrotu. Preto je základným pravidlom Paktu stability a rastu (SGP) povinnosť všetkých členských krajín EÚ, ktorých sa SGP týka, vytvárať v strednodobom horizonte (definovanom ako 3 roky) vyrovnané rozpočty. Presná definícia vyrovnaného rozpočtu sa v dôsledku úprav niekoľkokrát menila (v súčasnosti je to štandardne 0,5 % HDP), no nikdy nebolo možné za vyrovnaný rozpočet považovať hospodárenie s deficitom nad 1 % (a aj to iba v prípade veľkého hospodárskeho potenciálu do budúcna).

V pravidlách SGP je síce taktiež uvedené, že deficit štátneho rozpočtu by nemal prekročiť 3 %, no táto podmienka je iba logickým dôsledkom požiadavky na vyrovnané rozpočty v dlhodobejšom časovom horizonte – pokiaľ vláda zodpovedne plánuje hospodáriť v časovom horizonte 3 rokov bez deficitu, je prirodzené, že pri absencii mimoriadnych okolností bude deficit v ktoromkoľvek z týchto rokov pod 3 %. Držanie deficitu pod 3 % nie je primárnym cieľom SGP a existuje niekoľko výnimiek, ktoré deficit nad 3 % ospravedlňujú (mimoriadne udalosti, medziročný prepad HDP nad 2 % a ďalšie).

Pozrime sa, ako sa darilo krajinám EÚ splniť základný cieľ SGP, a to držať svoj štátny rozpočet  v vyrovnaný, resp. aspoň s menším deficitom, než  1 %.

Tabuľka č. 2: Zoznam vybraných krajín EÚ podľa priemernej výšku deficitu štátneho rozpočtu (počas rokov 2008 až 2015)

   Štát  Priemerný deficit v % HDP (2008 - 2015) 
1 Luxembursko  0
2 Švédsko  -0,4
3 Estónsko  -0,5
4 Nemecko  -0,9
5 Fínsko  -1,4
6 Dánsko  -1,6
7 Maďarsko  -2,4
8 Rakúsko  -2,5
9 Belgicko  -3,1
10 Holandsko  -3,3
11 Taliansko  -3,4
12 Česká republika  -3,6
13 Eurozóna  -3,7
14 Poľsko  -3,9
15 Slovensko  -4,5
16 Francúzsko  -4,9
17 Slovinsko  -5
18 Portugalsko  -6
19 UK  -7,2
20 Grécko  -7,6
21 Španielsko  -7,9
22 Írsko  -11

 

Zdroj: Tabuľka č. 1

Ako vidíme, z dlhodobého hľadiska (priemer počas 8 rokov) má vyrovnaný štátny rozpočet iba Luxembursko a o približne vyrovnanom rozpočte možno hovoriť len v prípade Švédska, Estónska a Nemecka. 14 z 21 porovnávaných krajín má Štrukturálny deficit nad 3 %, pričom podľa pravidiel SGP by ani v čase nepriaznivej časti ekonomického cyklu nemalo dôjsť k prekročeniu tejto hodnoty. Fixovanie pozornosti vládnych elít na trojpercentný limit je neopodstatnený a zastiera hlbšie problémy jednotlivých štátov s dlhodobou udržateľnosťou schopnosti plniť svoje záväzky.

Ďalšie pravidlo SGP sa týka výšky verejného dlhu vzhľadom na HDP – verejný dlh nesmie prekročiť 60 % HDP, alebo v prípade, že sa tak stane, musí dochádzať k znižovaniu tohto dlhu relatívne k HDP v priemere aspoň o jednu dvadsatinu rozdielu medzi skutočnou výškou dlhu a 60 % HDP. Pozrime sa, ako na tom sú jednotlivé štáty EÚ s výškou verejného dlhu.

Tabuľka č. 2:Zoznam krajín EÚ podľa výšky verejného dlhu vzhľadom na HDP v roku 2012

  Štát Verejný dlh (v % HDP)
1 Estónsko 6
2 Bulharsko 7,9
3 Luxembursko 18,4
4 Rumunsko 37,2
5 Švédsko 38,6
6 Lotyšsko 39,2
7 Litva 40,2
8 Česká republika 43,9
9 Dánsko 45,3
10 Slovensko 48,6
11 Chorvátsko 52,1
12 Slovinsko 53,2
13 Fínsko 53,6
14 Poľsko 53,8
15 Holandsko 68,7
16 Rakúsko 74,6
17 Malta 77
18 Maďarsko 78,6
19 Nemecko 79,9
20 Cyprus 80,9
21 Španielsko 85,3
22 Francúzsko 89,9
23 UK 90
24 Eurozóna 90
25 Belgicko 102,4
26 Írsko 118
27 Portugalsko 123,6
28 Taliansko 126,1
29 Grécko 161,3

 

Zdroj: Vlastné spracovanie, dostupné z https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2186rank.html

Presne polovica, t. j. 14 z 28 štátov EÚ má dlh presahujúci 60 % HDP. Žiadna z týchto krajín výšku svojho dlhu neznižuje a preto dochádza k porušeniu SGP. Navyše si treba uvedomiť, že niekoľko krajín so súčasným dlhom pod limitom 60 % HDP (vrátane Českej republiky) vytvára tak veľké rozpočtové deficity, že do konca tohto desaťročia pravdepodobne prekročí povolený limit.

Z komplexného pohľadu na plnenie SGP jasne vyplýva, že SGP je takmer všetkými krajinami EÚ notoricky porušovaný. Za toto masívne ignorovanie nebol doteraz nikto skutočne potrestaný. Fiškálna únia z roku 2011 prináša možnosť sankcionovať  krajiny nedodržiavajúce individuálne plány na aspoň približne vyrovnaný rozpočet a taktiež krajiny s verejným dlhom nad 60 % HDP a ktoré zároveň nevytvárajú rozpočtové prebytky. Samozrejme, v štátoch s tak vysokým dlhom je prakticky politicky nepriechodné presadiť prebytkový rozpočet. Z uvedených štatistík si môžeme taktiež vytvoriť obraz o realistickosti dlhodobo vyrovnaných rozpočtov vo zvyšných krajinách EÚ. Reforma po právnej stránke umožňuje trestať štáty nedodržiavajúce spomínané pravidlá (napr. povinným bezúročným vkladom až do 0,2 % HDP), no striktná aplikácia tejto možnosti je vysoko nepravdepodobná. SGP je paktom, ktorého porušovanie sa stalo celoeurópskou ekonomicko-politickou normou.

 

Autor: redakce